Svantovit Perun Lyrics

V ohromnom burácaní morských vån
V noci keï rozsvietil nebo luny spln
Rodí sa záblesk a rastie vo svetlo
èo temnotu z povrchu zemského zmietlo.
Z dia¾avy cvála kôò snehobiely,
cez polia, lesy vzne?ene trieli
A? tam k tým skaliskám divokým,
a? tam k tým skaliskám divokým.
Na koni jazdec sedí neohrozený
Odetý v zlatom krá¾ovskom brnení
V ruke meè spravodlivosti dr?í statoène,
ktorého ?vihom svoje víazstvo zapoène.
Dvíha zrak na svoju najkraj?iu, milenú,
ktorú v náruèí mora vidí schúlenú
To v nej jeho hrdos prekvitá,
To v nej jeho hrdos prekvitá.
Svoj zmysel a múdros v ?ily jej vlial
Jak ochranca zase dohliada naò z vysokých brál
Ona h¾a zdvíha k nemu vrúcne svoje ruky
a víta ho jemnou piesòou letnej lúky.
Bo?ský poh¾ad z nej sòal putá démona
U? neplaè moja Rujana, u? viac nestonaj
U? neteèie krv, le? óda pre Svantovita znie
U? neteèie krv, le? óda pre Svantovita znie